Ahoj ! Po dlhšej dobe sa opäť ozývam. Úspešne som zvládla maturitu a začala písať novú kapitolu môjho života. Áno s názvom vysoká škola. Konkrétne navštevujem Žilinskú univerzitu v Žiline odbor konštruovanie a počítačové simulácie. Nezvyčajná škola pre ženu, dievča viem. No mala som pocit že ma to bude baviť. Až kým neprišlo konštruovanie. Tie názvy s ktorými tu na mňa vybehli som veru predtým ani v paralernom vesmíre nepočula. Proste nejde to podľa mojich predstáv. Pohrávam sa aj z myšlienkou že to ukončím a nebudem sa trápiť. Nájdem si prácu a budem s priateľom sama. Nebudem sa musieť zamýšľať nad tým či zase niečo nerobím podľa predstáv určitých ľudí a či za to nebudem ohovorená za chrbtom. Proste budem do dobrých 4 rokoch sama sebou. Druhá vec je že keď sa na to pozriem a povenujem tomu väčšiu časť môjho času tak by som to mohla zvládnuť. Len či mi za to stojí tá psychická nepohoda ktorej som si užila za svoj život viac než dosť. Chcem tým povedať že chcem sa dostať do bodu k